अन्वयः
AI
पादपाविद्धपरिघः शिलानिष्पिष्टमुद्गरः अतिशस्त्रनखन्यासः शैलरुग्णमतंगजः (रणः प्रववृते) ।
सञ्जीविनीटीका (मल्लिनाथः)
पादपेति॥ किविधो रणः? पादपैर्वृक्षैराविद्धा भग्नाः परिघा लोहबद्धकाष्ठानि यस्मिन्स तथोक्तः।
परिघः परिघातनः इत्यमरः (अमरकोशः २.८.९१ ) । शिलाभिर्निष्पिष्टाश्चूर्णिता मुद्गरा अयोघना यस्मिन्स तथोक्तः। द्रुघणो मुद्गरघनौ इत्यमरः (अमरकोशः २.८.९१ ) । अतिशस्त्राः शस्त्राण्यतिक्रान्ता नखान्यासा यस्मिन्स तथोक्तः। शैलै रुग्णा भग्ना मतंगजा यस्मिन्स तथोक्तः ॥
Summary
AI
The battle was one where iron clubs were struck down by trees, mallets were crushed by rocks, the use of claws surpassed conventional weapons, and war elephants were crushed by mountain peaks.
सारांश
AI
युद्ध में वृक्षों से परिघ टकराए, शिलाओं से गदाएं चूर हुईं, नखों ने शस्त्रों का काम किया और पर्वतों से हाथी कुचले गए।
पदच्छेदः
AI
| पादपाविद्धपरिघः | पादप–आविद्ध–परिघ (१.१) | in which iron bars were shattered by trees |
| शिलानिष्पिष्टमुद्गरः | शिला–निष्पिष्ट–मुद्गर (१.१) | in which maces were crushed by rocks |
| अतिशस्त्रनखन्यासः | अति–शस्त्र–नख–न्यास (१.१) | in which the placing of claws surpassed weapons |
| शैलरुग्णमतंगजः | शैल–रुग्ण–मतङ्गज (१.१) | in which elephants were broken by mountain peaks |
छन्दः
अनुष्टुप् [८]
छन्दोविश्लेषणम्
| १ | २ | ३ | ४ | ५ | ६ | ७ | ८ |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| पा | द | पा | वि | द्ध | प | रि | घः |
| शि | ला | नि | ष्पि | ष्ट | मु | द्ग | रः |
| अ | ति | श | स्त्र | न | ख | न्या | सः |
| शै | ल | रु | ग्ण | म | तं | ग | जः |
Other texts to read
About
Sanskrit Sahitya is a free, open-access digital library of classical Sanskrit literature with AI-powered tools and translations.