१.२२.७

तं दृष्ट्वा परमप्रीतौ राघवौ पुण्यमाश्रमम् ।
ऊचतुस्तं महात्मानं विश्वामित्रमिदं वचः ॥

अन्वयः

तम् that, पुण्यम् sacred, आश्रमम् hermitage, दृष्ट्वा having seen, परमप्रीतौ exceedingly delighted, राघवौ the two princes of Raghu race, महात्मानम् illustrious sage, तं विश्वामित्रम् addressing Visvamitra, इदम् वच: these words, ऊचतु: said.

M N Dutt

Beholding that sacred asylum those descendants of Raghu, exceedingly delighted, spoke to the high-souled Viśvāmitra, these words.

Summary

Exceedingly delighted to see the sacred hermitage, the two princes enquired from the illustrious sage Viswamitra:

पदच्छेदः

तंतद् (२.१)
दृष्ट्वादृष्ट्वा (√दृश् + क्त्वा)
परमप्रीतौपरम–प्रीत (√प्री + क्त, १.२)
राघवौराघव (१.२)
पुण्यम्पुण्य (२.१)
आश्रमम्आश्रम (२.१)
ऊचतुस्ऊचतुः (√वच् लिट् प्र.पु. द्वि.)
तंतद् (२.१)
महात्मानंमहात्मन् (२.१)
विश्वामित्रम्विश्वामित्र (२.१)
इदंइदम् (२.१)
वचःवचस् (२.१)

छन्दः

अनुष्टुप् [८]

छन्दोविश्लेषणम्

तं दृ ष्ट्वा प्री तौ
रा वौ पुण्य माश्र मम्
तु स्तं हा त्मा नं
वि श्वा मित्रमि दं चः