१.४५.१०

अग्निं कुशान्काष्ठमपः फलं मूलं तथैव च ।
न्यवेदयत्सहस्राक्षो यच्चान्यदपि काङ्क्षितम् ॥

अन्वयः

सहस्राक्ष: Devendra, अग्निम् fire, कुशान् Kusha grass, काष्ठम् sticks for burning, अप: water, फलम् fruits, तथैव च and, मूलम् roots, काङ्क्षितम् desired, अन्यत् all other things, यच्च whichever, न्यवेदयत् provided her.

M N Dutt

The thousand-eyed one provided for her fire, and Kusa, and faggots, and water, and fruits, and roots, and other things that she wanted.

Summary

The thousandeyed Indra served her by providing fire, Kusha grass, sticks for burning, water, fruits, roots and all other things desired by her.

पदच्छेदः

अग्निंअग्नि (२.१)
कुशान्कुश (२.३)
काष्ठम्काष्ठ (२.१)
अपःअप् (२.३)
फलंफल (२.१)
मूलंमूल (२.१)
तथैवतथा (अव्ययः)–एव (अव्ययः)
(अव्ययः)
न्यवेदयत्न्यवेदयत् (√नि-वेदय् लङ् प्र.पु. एक.)
सहस्राक्षोसहस्राक्ष (१.१)
यच्यद् (१.१)
चान्यद् (अव्ययः)–अन्य (१.१)
अपिअपि (अव्ययः)
काङ्क्षितम्काङ्क्षित (√काङ्क्ष् + क्त, १.१)

छन्दः

अनुष्टुप् [८]

छन्दोविश्लेषणम्

ग्निंकु शा न्काष्ठ पः
लं मू लं थै
न्य वेत्स स्रा क्षो
च्चान्यपि काङ्क्षि तम्