२.१९.१

अथ तं व्यथया दीनं सविशेषममर्षितम् ।
श्वसन्तमिव नागेन्द्रं रोषविस्फारितेक्षणम् ॥

अन्वयः

अथ thereafter, आत्मवान् selfpossessed, सः रामः that Rama, धैर्येण with fortitude, सत्त्वम् composure, धारयन् holding, व्यथया with mental agony, दीनम् miserable, सविशेषम् especially, अमर्षितम् indignant, नागेन्द्रमिव like a king cobra, श्वसन्तम् hissing, रोषविस्फारितेक्षणम् eyes widened with wrath, सुहृदम् to the intimate, प्रियं भ्रातरम् beloved brother, सौमित्रिम् to Lakshmana, आसाद्य having approached, इदम् these words, उवाच said.

Summary

The selfpossessed Rama held his composure and approached his beloved, intimate brother Lakshmana who was (looking) miserable with his mental agony. To him, who was hissing like a king cobra, he said:

पदच्छेदः

अथअथ (अव्ययः)
तंतद् (२.१)
व्यथयाव्यथा (३.१)
दीनंदीन (२.१)
सविशेषम् (अव्ययः)–विशेष (२.१)
अमर्षितम्अमर्षित (२.१)
श्वसन्तम्श्वसत् (√श्वस् + शतृ, २.१)
इवइव (अव्ययः)
नागेन्द्रंनाग–इन्द्र (२.१)
रोषविस्फारितेक्षणम्रोष–विस्फारित (√वि-स्फारय् + क्त)–ईक्षण (२.१)

छन्दः

अनुष्टुप् [८]

छन्दोविश्लेषणम्

तंव्य या दी नं
वि शेर्षि तम्
श्वन्तमि ना गे न्द्रं
रो वि स्फारि तेक्ष णम्