२.६२.११

ते प्रसन्नोदकां दिव्यां नानाविहगसेविताम् ।
उपातिजग्मुर्वेगेन शरदण्डां जनाकुलाम् ॥

अन्वयः

ते those messengers, प्रसन्नोदकाम् of calm waters, दिव्याम् divine, नानाविहगसेविताम् frequented by fowls of various species, जनाकुलाम् thronged with people, शरदण्डाम् Saradanda river, उपातिजग्मुः crossed and went.

M N Dutt

And they darted past the Saradanda overflowing with delightful water, beautiful, and haunted by fowls of various kinds.

Summary

The messengers crossed the divine Saradanda of calm waters frequented by fowls of various speices and thronged with people. And proceeded speedily.

पदच्छेदः

तेतद् (१.३)
प्रसन्नोदकांप्रसन्न (√प्र-सद् + क्त)–उदक (२.१)
दिव्यांदिव्य (२.१)
नानाविहगसेविताम्नाना (अव्ययः)–विहग–सेवित (√सेव् + क्त, २.१)
उपातिजग्मुर्उपातिजग्मुः (√उपाति-गम् लिट् प्र.पु. बहु.)
वेगेनवेग (३.१)
शरदण्डांशरदण्डा (२.१)
जनाकुलाम्जन–आकुल (२.१)

छन्दः

अनुष्टुप् [८]

छन्दोविश्लेषणम्

तेप्र न्नो कां दि व्यां
ना नावि सेवि ताम्
पाति ग्मु र्वे गे
ण्डां नाकु लाम्