३.५.९

त्वामासाद्य महात्मानं धर्मज्ञं धर्मवत्सलम् ।
अर्थित्वान्नाथ वक्ष्यामस्तच्च नः क्षन्तुमर्हसि ॥

अन्वयः

महात्मानम् great soul, धर्मज्ञम् knower of dharma, धर्मवत्सलम् one who loves dharma, त्वाम् you, अर्थित्वात् being the needy ones, आसाद्य having come to you, वक्ष्यामः we speak, नाथ O lord, नः for us, तत् that, क्षन्तुम् to excuse, अर्हसि should.

M N Dutt

O lord, it behoves you cognizant of virtue and attached to it, to forgive us for what we as suiters say to you.

Summary

O lord, do excuse us. We sought your help to fulfil our needs since you are at hand. You are a great soul, knower and lover of dharma.

पदच्छेदः

त्वाम्त्वद् (२.१)
आसाद्यआसाद्य (√आ-सादय् + ल्यप्)
महात्मानंमहात्मन् (२.१)
धर्मज्ञंधर्म–ज्ञ (२.१)
धर्मवत्सलम्धर्म–वत्सल (२.१)
अर्थित्वान्अर्थिन्–त्व (५.१)
नाथनाथ (८.१)
वक्ष्यामस्वक्ष्यामः (√वच् लृट् उ.पु. द्वि.)
तच्तद् (२.१)
(अव्ययः)
नःमद् (६.३)
क्षन्तुम्क्षन्तुम् (√क्षम् + तुमुन्)
अर्हसिअर्हसि (√अर्ह् लट् म.पु. )

छन्दः

अनुष्टुप् [८]

छन्दोविश्लेषणम्

त्वा मा साद्य हा त्मा नं
र्म ज्ञंर्मत्स लम्
र्थि त्वा न्ना क्ष्या
स्तच्च नः क्षन्तुर्हसि