३.५८.१०

यत्नान्मृगयमाणस्तु नाससाद वने प्रियाम् ।
शोकरक्तेक्षणः शोकादुन्मत्त इव लक्ष्यते ॥

अन्वयः

यत्नात् by effort, मृगयमाणः तु while searching, वने in the forest, प्रियाम् darling, नाससाद could not see, शोकरक्तेक्षणः eyes turned red with tears, शोकात् owing to grief, उन्मत्त इव like a mad person, लक्ष्यते he appeared.

M N Dutt

Although he searched his beloved one carefully, yet he failed to find her out in the wood-land. And that graceful one with his eyes reddened with grief, seemed like a maniac

Summary

He ransacked the forest, yet did not find his beloved. He appeared like a mad man, his eyes turned red with tears of sorrow.

पदच्छेदः

यत्नान्यत्न (५.१)
मृगयमाणस्मृगयमाण (√मृगय् + शानच्, १.१)
तुतु (अव्ययः)
नाससाद (अव्ययः)–आससाद (√आ-सद् लिट् प्र.पु. एक.)
वनेवन (७.१)
प्रियाम्प्रिय (२.१)
शोकरक्तेक्षणःशोक–रक्त–ईक्षण (१.१)
शोकाद्शोक (५.१)
उन्मत्तउन्मत्त (√उत्-मद् + क्त, १.१)
इवइव (अव्ययः)
लक्ष्यतेलक्ष्यते (√लक्षय् प्र.पु. एक.)

छन्दः

अनुष्टुप् [८]

छन्दोविश्लेषणम्

त्नान्मृ मास्तु
ना सा नेप्रि याम्
शो क्तेक्ष णः शो का
दु न्मत्तक्ष्य ते