४.१३.२६

अभिवाद्य च धर्मात्मा रामो भ्राता च लक्ष्मणः ।
सुग्रीवो वानराश्चैव जग्मुः संहृष्टमानसाः ॥

अन्वयः

धर्मात्मा righteous, रामः Rama, भ्राता brother, लक्ष्मणः Lakshmana, सुग्रीवः Sugriva, वानराश्चैव and monkeys, अभिवाद्य offered obeisance, संहृष्टमानसाः delighted at heart, जग्मुः went.

M N Dutt

Having paid homage (to the sacred memory of those great ones) the virtuous-souled Rāma his (younger) brother Laksmana, Sugriva and other monkeys, proceeded with delighted hearts.

Summary

Righteous Rama, Lakshmana, Sugriva and all the monkeys offered obeisance and proceeded delighted at heart.

पदच्छेदः

अभिवाद्यअभिवाद्य (√अभि-वादय् + ल्यप्)
(अव्ययः)
धर्मात्माधर्म–आत्मन् (१.१)
रामोराम (१.१)
भ्राताभ्रातृ (१.१)
(अव्ययः)
लक्ष्मणःलक्ष्मण (१.१)
सुग्रीवोसुग्रीव (१.१)
वानराश्वानर (१.३)
चैव (अव्ययः)–एव (अव्ययः)
जग्मुःजग्मुः (√गम् लिट् प्र.पु. बहु.)
संहृष्टमानसाःसंहृष्ट (√सम्-हृष् + क्त)–मानस (१.३)

छन्दः

अनुष्टुप् [८]

छन्दोविश्लेषणम्

भि वाद्य र्मा त्मा
रा मो भ्रा ताक्ष्म णः
सु ग्री वो वा रा श्चै
ग्मुः सं हृष्ट मा साः