४.९.१६

अहं तु नष्टं तं ज्ञात्वा स्नेहादागतसंभ्रमः ।
भ्रातरं न हि पश्यामि पापशङ्कि च मे मनः ॥

अन्वयः

अहं तु I also, तम् him, नष्टम् dead, ज्ञात्वा after knowing, स्नेहात् due to love, आगत संभ्रमः became agitated, भ्रातरम् brother, न पश्यामि I have not seen, मे my, मनः mind, पापाशङ्कि च suspected.

M N Dutt

And seized with sorrow (I reflected), 'As I do not see my brother, he must be lost—and my mind was alarmed, apprehending his death.

Summary

'Thinking him dead, I became agitated because of my love for him. My mind began to apprehend his death since I had not seen my brother for long.

पदच्छेदः

अहंमद् (१.१)
तुतु (अव्ययः)
नष्टंनष्ट (√नश् + क्त, २.१)
तंतद् (२.१)
ज्ञात्वाज्ञात्वा (√ज्ञा + क्त्वा)
स्नेहाद्स्नेह (५.१)
आगतसम्भ्रमःआगत (√आ-गम् + क्त)–सम्भ्रम (१.१)
भ्रातरंभ्रातृ (२.१)
(अव्ययः)
हिहि (अव्ययः)
पश्यामिपश्यामि (√दृश् लट् उ.पु. )
पापशङ्किपाप–शङ्किन् (१.१)
(अव्ययः)
मेमद् (६.१)
मनःमनस् (१.१)

छन्दः

अनुष्टुप् [८]

छन्दोविश्लेषणम्

हंतु ष्टं तं ज्ञा त्वा
स्ने हा दा संभ्र मः
भ्रा रंहि श्यामि
पाङ्कि मे नः