५.५९.१०

ते तद्वनमुपागम्य बभूवुः परमोत्कटाः ।
वानरा वानरेन्द्रस्य मनःकान्ततमं महत् ॥

अन्वयः

ते those, वानराः vanaras, वानरेन्द्रस्य Vanara king's, मनःकान्ततमम् delighting to all, महत् extensive, तत् that, वनम् garden, उपागम्य on reaching, परमोत्कटाः highly rejoiced, बभूवुः became.

M N Dutt

They were greatly worked up with anxiety. And beholding that large orchard, those yellowcoloured monkeys were greatly delighted and begged honey of the prince.

Summary

On reaching the vanara king's extensive, delightful garden all the vanaras highly rejoiced.

पदच्छेदः

तेतद् (१.३)
तद्तद् (२.१)
वनम्वन (२.१)
उपागम्यउपागम्य (√उपा-गम् + ल्यप्)
बभूवुःबभूवुः (√भू लिट् प्र.पु. बहु.)
परमोत्कटाःपरम–उत्कट (१.३)
वानरावानर (१.३)
वानरेन्द्रस्यवानर–इन्द्र (६.१)
मनःकान्ततमंमनस्–कान्ततम (२.१)
महत्महत् (२.१)

छन्दः

अनुष्टुप् [८]

छन्दोविश्लेषणम्

तेद्वमु पाम्य
भू वुः मोत्क टाः
वा रा वा रे न्द्रस्य
नः कान्त मं हत्