६.३९.१२

धिङ्मां दुष्कृतकर्माणमनार्यं यत्कृते ह्यसौ ।
लक्ष्मणः पतितः शेते शरतल्पे गतासुवत् ॥

अन्वयः

दुष्कृतकर्माणाम् of sinful deeds, अनार्यम् not noble, माम् me, धिक् What a pity, मत्कृते by my action, असौ Oh, लक्ष्मणः Lakshmana, पतितः sinful, गतासुवत् whose life has departed, शरतल्पे on bed of arrows, शेतेहि let him be burnt.

M N Dutt

Fie on me, who am wicked and base; for me this Lakşmaņa, brought down, leith in the field of battle, like one that is without life.

Summary

"What a pity! Me of sinful deeds and not a noble one, because of whose action Lakshmana's life having departed and lying on the bed of arrows."

पदच्छेदः

धिङ्धिक् (अव्ययः)
मांमद् (२.१)
दुष्कृतकर्माणम्दुष्कृत–कर्मन् (२.१)
अनार्यंअनार्य (२.१)
यत्कृतेयद्–कृते (अव्ययः)
ह्यसौहि (अव्ययः)–अदस् (१.१)
लक्ष्मणःलक्ष्मण (१.१)
पतितःपतित (√पत् + क्त, १.१)
शेतेशेते (√शी लट् प्र.पु. एक.)
शरतल्पेशर–तल्प (७.१)
गतासुवत्गतासु–वत् (अव्ययः)

छन्दः

अनुष्टुप् [८]

छन्दोविश्लेषणम्

धि ङ्मां दुष्कृ र्मा
ना र्यंत्कृ तेह्य सौ
क्ष्म णःति तः शे ते
ल्पे तासु वत्