यश्चैष शूलं निशितं प्रगृह्य; विद्युत्प्रभं किंकरवज्रवेगम् ।
वृषेन्द्रमास्थाय गिरिप्रकाश;मायाति सोऽसौ त्रिशिरा यशस्वी ॥
यश्चैष शूलं निशितं प्रगृह्य; विद्युत्प्रभं किंकरवज्रवेगम् ।
वृषेन्द्रमास्थाय गिरिप्रकाश;मायाति सोऽसौ त्रिशिरा यशस्वी ॥
अन्वयः
यःएषः he in that way, निशितम् firmly, विद्युत्प्रभम् shining like lightning, किङ्करवज्रवेगम् surpassing the thunderbolt in speed, शूलम् trident, प्रगृह्य seizing, गिरिप्रकाशम् shining like mountain, वृषेन्द्रम् Lordly bull, आरुह्य riding, आयाति coming, सःअसौ he is, यशस्वी famous, यः he, त्रिशिराः Trisira.M N Dutt
That one is the famed Trisiras, that grasping a whetted dart endowed with the splendour of lightning and having the speed of the thunder for its minister, approach, riding a bull-the best of his species-and having the appearance of the Moon himself.Summary
"He who comes firmly shining like lightning, surpassing thunderbolt in speed, seizing a trident, riding a Lordly bull shining like a mountain is the famous Trisira."पदच्छेदः
| यश्चैष | यद् (१.१)–च (अव्ययः)–एतद् (१.१) |
| शूलं | शूल (२.१) |
| निशितं | निशित (√नि-शा + क्त, २.१) |
| प्रगृह्य | प्रगृह्य (√प्र-ग्रह् + ल्यप्) |
| विद्युत्प्रभं | विद्युत्–प्रभा (२.१) |
| किंकरवज्रवेगम् | किंकर–वज्र–वेग (२.१) |
| वृषेन्द्रम् | वृष–इन्द्र (२.१) |
| आस्थाय | आस्थाय (√आ-स्था + ल्यप्) |
| गिरिप्रकाशम् | गिरि–प्रकाश (२.१) |
| आयाति | आयाति (√आ-या लट् प्र.पु. एक.) |
| सो | तद् (१.१) |
| ऽसौ | अदस् (१.१) |
| त्रिशिरा | त्रिशिरस् (१.१) |
| यशस्वी | यशस्विन् (१.१) |
छन्दः
उपजातिः [११]छन्दोविश्लेषणम्
| १ | २ | ३ | ४ | ५ | ६ | ७ | ८ | ९ | १० | ११ |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| य | श्चै | ष | शू | लं | नि | शि | तं | प्र | गृ | ह्य |
| वि | द्यु | त्प्र | भं | किं | क | र | व | ज्र | वे | गम् |
| वृ | षे | न्द्र | मा | स्था | य | गि | रि | प्र | का | श |
| मा | या | ति | सो | ऽसौ | त्रि | शि | रा | य | श | स्वी |