५.३२.१३

तं दृष्ट्वा वन्दमानं तु सीता शशिनिभानना ।
अब्रवीद्दीर्घमुच्छ्वस्य वानरं मधुरस्वरा ॥

अन्वयः

शशिनिभानना moonfaced lady, सीता Sita, तम् him, वन्दमानम् prostrating, दृष्ट्वा on seeing, दीर्घम् deep, उच्छवस्य after breathing out, मधुरस्वरा in a sweet voice, वानरम् to vanara, अब्रवीत् said.

M N Dutt

Beholding him bow to her, Sítā, having a moon-like countenance, sighing, spoke to that monkey in sweet accents.

Summary

On seeing the vanara prostrated, the moonfaced lady, sighed deeply and spoke to him in a sweet voice:

पदच्छेदः

तंतद् (२.१)
दृष्ट्वादृष्ट्वा (√दृश् + क्त्वा)
वन्दमानंवन्दमान (√वन्द् + शानच्, २.१)
तुतु (अव्ययः)
सीतासीता (१.१)
शशिनिभाननाशशिन्–निभ–आनन (१.१)
अब्रवीद्अब्रवीत् (√ब्रू लङ् प्र.पु. एक.)
दीर्घम्दीर्घ (२.१)
उच्छ्वस्यउच्छ्वस्य (√उत्-श्वस् + ल्यप्)
वानरंवानर (२.१)
मधुरस्वरामधुर–स्वर (१.१)

छन्दः

अनुष्टुप् [८]

छन्दोविश्लेषणम्

तं दृ ष्ट्वान्द मा नंतु
सी ताशिनि भा ना
ब्र वी द्दीर्घ मु च्छ्वस्य
वा रंधुस्व रा